Regulácia | ||
---|---|---|
Ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia (krajinno-ekologický plán) | ||
Citácia | ||
Ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia (krajinno-ekologický plán) je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania priestorových požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka s krajinno-ekologickými podmienkami, ktoré vyplývajú zo štruktúry krajiny. Ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia súčasne zabezpečuje vyhovujúcu ekologickú stabilitu priestorovej štruktúry krajiny, ochranu a racionálne využívanie prírody, biodiverzity a prírodných zdrojov, tvorbu a ochranu územného systému ekologickej stability a bezprostredného životného prostredia človeka. Štruktúra krajiny a jej prvky sa prejavujú ako limity, obmedzenia alebo podporujúce faktory požadovaných činností v danom území. | ||
Legislatívna lokalizácia | Odsek 4, Paragraf 139a, ÔSMA ČASŤ, Článok I | |
Predmet regulácie | „Pojmy územného plánovania“ (Paragraf 139a, ÔSMA ČASŤ) | |
Kategória regulácie |
Vymedzenie
|
|
Subkategória regulácie |
Definícia a vymedzenie pojmov
|
|
Dotknuté subjekty | ||
Vymedzenie | Všetky dotknuté subjekty |
|
Súvisiace subjekty | Fyzická osoba |
|
Linka Slov-lex | https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20200425#paragraf-139a.odsek-4 |